Detailný záber na ženu so zvráskavenou tvárou. Žena spí, kým filmárka nezašepká: „Mariš“. Mariš otvorí oči a rýchlo sa posadí, je zmätená, ale usmieva sa. Takto sa dá v skratke popísať to, čo sa dialo v čase, keď ju režisérka Bernadett Tuza-Ritter nakrúcala. Mariš drie ako gazdiná v dome u ženy, ktorá ju už vyše 10 rokov využíva a týra, pričom za svoju prácu nedostáva žiadnu výplatu. Okrem toho jej musí odovzdávať peniaze, ktoré zarába navyše ako upratovačka v továrni. Bez dovolenia nesmie urobiť vôbec nič. Marišina 18-ročná dcéra to už nemohla zniesť, a tak pred niekoľkými rokmi utiekla. Marišino srdce je však plné strachu. Dokáže sa vôbec ešte naučiť znova veriť ľuďom? Tu sa natíska obvyklá otázka, do akej miery ovplyvní prítomnosť kamery priebeh udalostí. Mariš pomaly a opatrne začína režisérke dôverovať. Sníva o tom, že opäť uvidí svoju dcéru. Nájde v sebe dosť odvahy na to, aby vo svojom živote urobila krok vpred?