BLIX NOT BOMBS

Komu máme volať, keď svet horí? V marci 2003 sledoval celý svet drámu, ktorá sa odohrávala na scéne svetovej politiky a v centre pozornosti boli americký prezident George W. Bush a iracký diktátor Saddám Husajn. Medzi nimi stál nevýrazný, nenápadný muž – Hans Blix. Ako hlavný zbrojný inšpektor OSN bol vyslaný do Iraku, aby zistil, či sú podozrenia týkajúce sa výroby zbraní hromadného ničenia opodstatnené, alebo nie. Po troch mesiacoch predložil Blix svoju záverečnú správu: jeho tím expertov nepotvrdil existenciu jadrových zbraní v Iraku. Napriek Blixovej správe sa vodcovia Spojených štátov, Veľkej Británie, Španielska a ďalších spojencov rozhodli pre vojenskú intervenciu, čím sa začala vojna v Iraku. Dnes má Hans 93 rokov a je stále veľmi bystrý a sústredený. Vie, že jeho čas na tomto svete sa blíži ku koncu a je v procese döstädning (smrteľného upratovania) – urovnáva si svoj majetok a vzťahy s rodinou. A práve v tejto chvíli ho oslovuje mladá filmárka Greta, ktorá chce pochopiť, čo sa stalo v tých kľúčových dňoch v roku 2003 a ako to ovplyvnilo dnešnú podobu sveta. Dialóg medzi režisérkou a Hansom Blixom pripomína rozhovor medzi starým otcom a jeho vnúčaťom. Spoločne polemizujú o diplomacii, štátnej službe, profesionálnej povinnosti a osobnej zodpovednosti. Mohol Hans zabrániť vojne a zmeniť chod dejín? Môže jeho správny, klerikálny prístup znamenať, že zradil vlastné svedomie, svoju morálnu autonómiu? Je nerobiť nič zlé to isté ako robiť správnu vec?