Milý tati

Milý Tati je animovaný dokumentárny film režírovaný režisérkou Dianou Cam Van Nguyen,  ktorý sa po premiére na filmovom festivale v Locarne stretol s pozitívnym medzinárodným ohlasom. Film sa zameriava na reflexiu života Diany a jej vzťahu s jej otcom.

Prejaviť emócie môže byť  často náročné, predovšetkým, keď má náš prejav šancu vyvolať konflikt. Tieto konfrontácie sú nepredvídateľné a preto často túžime po kontrole. Vieme ju však dosiahnuť tým, že naše emócie prejavíme nepriamym spôsobom. Tento spôsob využila aj režisérka filmu Milý Tati. Svoje starosti a pocity prejavila jazykom filmu, konkrétnejšie formou filmového dopisu. Tento prístup k jej osobnej konfrontácii jej dovolil slobodu prejavu, ku ktorej by sa za normálnych okolností sama neodhodlala. 

Synopsa filmu Milý Tati spočíva v procese vyrovnávania sa s komplikovaným vzťahom medzi autorkou a jej otcom. Režisérka, sa po nájdení starých vzájomných listov rozhodne napísať prostredníctvom filmu svojmu otcovi dopis. V ňom sa snaží okrem formulovania svojich pocitov taktiež pochopiť jeho mentalitu a dôvody, prečo sa rozhodol od ich rodiny odísť. Opustil rodinu kvôli jeho záväzkom k archaickým tradíciám, ktoré neumožňujú ženám vo vietnamskej rodine pokračovať rod. Keďže Diana mala iba jednu mladšiu sestru, “nemal na výber”.

Dá povedať, že film je naratívne jednoduchý. Čím hlbšie sa do neho ponoríme, tým viac ale začneme odhaľovať rôzne témy: rodina, kultúra vplyv patriarchátu a otcovskej lásky. Všetky tieto témy sú naznačené v krátkych 12 minútach filmu. Žiadne z načatých tém nie sú ale do detailu analyzované, no rozlúštiť ich nikdy nebol zámer. Ten skôr nachádzame v úprimnej a otvorenej  konverzácii s jej otcom.

Diana Can Van Nguyen vo všetkých svojich filmoch orbituje okolo osobných tém týkajúcich sa prisťahovalectva, straty a zmeny kultúry. Môj obľúbený je film Spolu sami, v ktorom si vypočujeme rozhovory ľudí, ktorí vo svojom skorom veku stratili rodiča. Tieto traumatické momenty sú vividne realizované rotoskopickou animáciou, ktorá slúži ako forma katarzie pre protagonistov  filmu. Častá je aj fascinácia s vyrovnávaním sa s traumou a stratou milovanej osoby, či už navždy alebo iba dočasne. Táto téma sa vo veľkej miere vracia aj vo filme Milý Tati, kde sa režisérka vyrovnáva s vlastnou absenciou otca. V jej prípade  nie je permanentná, no to vie byť často emocionálne zložitejšia a náročnejšia.

Diana pracuje vo svojich filmoch predovšetkým s animáciou. V Milý Tati sa objavuje element hraného filmu, ktorý bol v predošlých filmoch prítomný, no nie nevyhnutný. Médium animácie spojené s hranou akciou je v tomto prípade použité vhodne a s jasným cieľom. Vybavovať špecifické spomienky a znova ich oživiť pomocou rozanimovania- týmto sa vieme efektívne prevteliť do kože režisérky v jej mladom veku. Vizuálnym motívom ktorý ma zaujal bolo opakované vystrihovanie postáv z fotiek. Spolu s kombináciou autentickej detskej kresby výstrižky symbolizujú akési vyňatie konkrétnych spomienok z kontextu. Tento vizuálny princíp trefne mení zmysel na konci filmu, kedy je rozprávačka dospelá a chýbajúci otec na fotkách ukazuje jeho absenciu v jej terajšom živote.

Milý Tati dokáže za 12 krátkych minút byť osobný, pútavý a emotívny film s jedinečným vizuálnym štýlom. Napriek tomu, že námet je autorkinou osobnou spoveďou,, film sa svojou tématikou bol schopný dotknúť širšieho publika a ukázal to, že začať dialóg a znova sa pokúsiť  zblížiť s ľuďmi na ktorých nám záleží je vždy možné.

Barbora Mihályiová